-
          mód „mať“, či „byť“ sa jasne ukazuje, keď je človek v hraničnej situácii, keď si vyberá medzi možnosťou byť sebcom ale zachrániť vlastnú kožu, či získať viac na úkor iných, alebo zachovať si tvár a ostať človekom

-
          „byť“ je teda niečo ako odraz vnútorného pocitu a „mať“ čisto materialistický prístup

-
          odráža sa od nich hodnotový systém, kde postavenie a moc zaujíma iné postavenie ako láska, či sloboda

-
          poukazuje na to, že ľudia sa čoraz viac prikláňajú k módu mať, zaujímajú sa o iných, len ak im môžu dáko poslúžiť…finančne, sexuálne…

-
          mať nám prináša niečo hmotné, materiálne, mať určité privilégiá a moc nad človekom, al len dovtedy pokiaľ môžem od neho niečo získať -pokiaľ sa môžem po jeho chrbte šplhať vyššie

-
          ľudia, uprednostňujúci mať sa určitým spôsobom degradujú -vždy im niečo chýba, niečo nemajú, a preto nie sú šťastní

-
          zástanca myšlienky, že skutočný človek sa má orientovať na rozvoj vlastných tvorivých síl, má sa riadiť svojím svedomím a má byť schopný niesť zodpovednosť za seba i svojich blížnych

                    i.        Životopis a tvorba

-
          klasicizmus

-
          dramatik, režisér, riaditeľ divadelnej spoločnosti

-
          tvorca klasickej komédie

-
          študoval v Paríži; otvoril slávne divadlo, kde i sám hral -dvorný divadelník u kráľa

-
          v div. hrách vytváral typy postáv

-
          Mizantrop -typ človeka -odľuda; problém franc. spoločnosti -bez schopnosti ľudskej komunikácie

-
          Don Juan -symbol záletníctva, rozmarný šľachtic

-
          Tartuffe -pokrytectvo, človek, ktorý ide za svojím cieľom aj cez mŕtvoly

                  ii.        Lakomec

-
          Harpagonovi nejde o šťastie svojich detí, ale o peniaze. Syn Kleant miluje Mariannu, ale otec ho chce oženiť za bohatú Frozinu a dcéra Eliza zas Valéra, ale otec ju kvôli peniazom chce dať za bohatého Anzelma. Valér má sám usúdiť a napriek tomu, že ju miluje, dá Harpagonovi za pravdu. Kleant si požičiava peniaze až raz náhodou zistí, že veriteľ j otec. Ten nekomunikuje s deťmi, nezaujíma sa o ich problémy. Raz mu zmizne truhlička s peniazmi (ukradne ju sluha Šidlo). Je nešťastný, zúfalý. Túžba po peniazoch sa obráti proti nemu, deti mu dajú peniaze a môžu sa vziať. Zistí sa, že Anzelm je otec Mariany a Valéra -platí svadbu. Harpagon má truhličku i bohatého svata.

-
          kritika lakomstva, chorobnú lásku k peniazom a zahľadenosť do seba

                iii.        mať

-
          Harpagon

-
          jeho jediným cieľom je mať viac a viac peňazí

-
          bol schopný pre ne urobiť čokoľvek -aj obetovať šťastie svojich detí

-
          „Slovo dať mu je odporné, i keď má pohroziť, hovorí: Ja ti požičiam“

-
          „Zlodej! Vrah! Mordár Spravodlivosť, ó, spravodlivé nebesá! Som stratený. Som zavraždený. Krk mi podrezali. Ukradli mi moje peniaze…Jaj, jaj, moje úbohé peniaze! Moji drahí priatelia! Ozbíjali ma o vás. A keď mi vás vzali, stratil som svoju oporu, svoju útechu, svoje potešenie. Všetkému je koniec. Už nemám čo hľadať na svete. Bez vás mi žiť nemožno!…môj koniec, moja smrť, môj hrob…Nech to už ktokoľvek urobil, musel paromovsky striehnuť na vhodný čas. Vybral si práve chvíľku, keď som hovoril so svojím nezdarným synom. Preč odtiaľto! Idem po policajtom a dám na škripec natiahnuť všetkých, čo sú v dome, slúžky, sluhov, syna, dcéru a naostatok aj seba…Všetko do nohy dám povešať, ak tie peniaze nenájdem, obesím sa aj ja.“

-
          trúchli za peniazmi, obetuje za ne i život

-
          nakoniec deťom povolí svadbu, ale i tak im neprispeje -je rád, že to Anzelm zaplatí

-
          mať čo najviac je pre neho dôležité -netrápi ho otázka šťastia detí, lásky…to sa nedá speňažiť

                  iv.        byť

-
          Kleant

-
          opak otca; stojí si za slovom a pre lásku k Mariane urobí všetko

-
          „dať“ bolo pre neho prirodzené -dokázal sa vzoprieť otcovi

                    i.        Životopis a tvorba

-
          narodil sa v Tajove pri BB ako prvý z 10 detí, vychovával ho starý otec Štefan Grešta (ku ktorému sa vo svojej tvorbe vracal)

-
          vyštudoval za učiteľa, ale keďže odmieta učiť po maďarsky, odchádza do Prahy, kde pôsobí v spolku Detvan

-
          povolajú ho do vojny, ale po čase prebieha na sovietsku stranu, Kritizuje národný nacionalizmus a obhajuje robotnícku triedu.

-
          začína básňami a zbierkami – nie veľmi úspešné, preto píše prózu

-
          Robotnícka tematika: Nevinné ruky, Apoliena, Maco Mlieč

-
          Dvanásť duší, Do konca

-
          Dramatická tvorba: Ženský zákon, Statky – zmätky

-
          Jednoaktovky: Matka, Hriech, Tma, V službe

                  ii.        Statky-zmätky

-
          Bohatí bezdetní manželia Palčíkovci, ktorí svoje majetkové problémy chcú riešiť za pomoci spríbuznených rodín Ľavkovcov a Kamenských, nahovoria chudobných Ľavkovcov, aby im dali syna Ďurka za vlastného, oženili ho so Zuzou Kamenskou a oni im prepíšu po smrti majetok. Plán sa Palčíkovcom podarí. Keď však Ďurko vidí, že išlo len o spravovanie majetku, začínajú sa rozbroje. Po čas strpčí Zuzke život až do takej miery, že odíde z domu Palčíkovcov. Ešte v ten deň si privedie bývalú frajerku Betu. Všetci sú spokojní, až kým Beta nezačne podpichovať Ďurka, aby pýtal prepísať majetok. Ešte k tomu príde otec Ľavko pýtať pôžičku. No Palčík odmietne jedno i druhé. Sklamaná Beta opúšťa Ďurka, Palčík ho zo zlosti vyženie z domu. Všetky rodiny sú sklamané a Zuzka ostane s dieťaťom sama

-
          postavy preukazujú vlastný hodnotový rebríček -či je pre nich dôležitejšie mať alebo byť

-
          sociálna dráma

-
          jednoduchý dedinský jazyk

                iii.        mať

-
          Ľavkovci

-
          chudobná prostá rodina

-
          Ďuro sa do vykonštruovaného sobáša vrhne s úmyslom nadobudnutia majetku

-
          bol vykorisťovaný Palčíkovcami, ale sám ubližoval Zuzke

-
          ostal ohromný, že ho ona opustila -nečakal to

-
          keď zistil, že z majetku nič nebude, rozhodol sa neničiť si mladosť, a tak si doviedol Betu

-
          aj jeho rodičia Ľavkovci sa omámili majetkom ponúkaným Palčíkovcami -ženú sa za majetkom a nepozerajú na prospech svojho dieťaťa; láska, podľa nich, nie je vo vzťahu dôležitá

-
          Žofe Ľavkovej nie je Zuzky ľúto a bez akýchkoľvek výčitiek príjme druhú nevestu Betu

-
          aj oni chcú na synovom sobáši získať -otec Jano si myslí, že keď syn príde k majetku, vypomôže im

-
          keď im to nevychádza s Palčíkovcami, skúšajú to s Kamenskými

-
          Kata Kamenská

-
          Zuzkina mama -pre ňu je majetok tiež veľmi dôležitý

-
          je matkou mnohých detí a na chudobu sa pozerá inak -chce dopriať svojej dcére ľahší život, a preto od prvej chvíle podporuje toto manželstvo „Nemusela by sa po službách tĺcť.“

-
          bola dobrá, ale nehľadela na city dcéry -zaslepená majetkom „Dcéra moja. S planým mužom je zle a bez neho ešte horšie.“ „Čože ti j z lásky, keď máš prázdnu misu.“

-
          Palčíkovci

-
          pokladali za najvyššiu hodnotu majetok, teda mať

-
          najradšej by boli, keby ľudia pre nich pracovali, ale nemuseli by ani jesť

-
          manželstvo Ďurkovi a Zuzke ponúkajú zo zištných dôvodov -chcú ušetriť na sluhoch

-
          potrebujú do domu lacnú pracovnú silu pod zámienkou, že im prepíšu majetok

-
          keď na Palčíka Ďurko nalieha, on kým žije neprepíše

-
          nezaujímajú sa o vzťahy mladých, ale žijú len pre peniaze

-
          statky -zmätky => majetok plodí len zlo, narúša rodinné spolužitie, kriví ľudské charaktery

                  iv.        byť

-
          Zuzka Kamenská

-
          zachováva si zdravý rozum

-
          do manželstva išla s tým, že ju bude on ľúbiť -nestalo sa tak

-
          po nezhodách radšej opustila Ďura, akoby sa mala trápiť pre majetok u Palčíkovcov

-
          zároveň i ukázala svoj charakter, keď odpustila Ďurovi

-
          Tomáš Kamenský -otec

-
          neschvaľuje sobáš pre majetok, večnými hodnotami sú pre neho láska a statočnosť „Čože, majetky boli, minuli sa -ale láska a statočnosť na večnosť…“

-
          rozhodnutie o svadbe necháva na dcére

                    i.        Životopis a tvorba

-
          pochádzal z vidieckej rodiny, preto túžil preniknúť do aristokratickej spoločnosti

-
          vyštudoval právo, chcel vydávať diela klasikov ale dlžoby a vysilujúca práca mu podlomili zdravie

-
          celý život sa pokúšal podnikať, ale vždy neúspešne

-
          jeho prvý román bol prepadák, ale neskoršia tvorba zaznamenal obrovský úspech

-
          poukázal, že romantizmus nám neukáže pravdu

-
          jeho postavy sú zo všetkých vrstiev- obvyklým prostredím je mesto (Paríž…)

-
          Ľudská komédia (okolo 90 románov)

-
          Štúdie mravov – sociálne účinky (r Gobseck, r Otec Goriot)

-
          Filozofické štúdie – príčiny spoločenských síl (rŠagrénová koža)

-
          Analytické štúdie – princípy všetkého diania vo svete ( Fyziológia manželstva)

                  ii.        Otec Goriot

-
          rok 1819, starý a ošarpaný penzión, ktorý patril pani Vauquerovej

-
          žilo tam viacero nájomníkov. Medzi nich patril aj otec Goriot, ktorého ostatní považovali za čudáka a posmievali sa mu. Bol to však veľmi dobrý človek, ktorý pre blaho svojich dcér obetoval všetko. Medzi ďalších nájomníkov patril Vautrin a Eugene de Rastignac. Vautrin utiekol z väzenia. Láka Eugena na zlé veci. Mladý študent práv sa dostane za pomoci svojej sesternice pani de Beauséant do vyššej parížskej spoločnosti. Tu sa dozvie všetko o otcovi Goriotovi, ktorý svoju prvú dcéru Delphinu vydal za nemeckého bankára de Nucingen a druhá Anastasie si vzala za manžela grófa Restaud. Obidve ho takmer zapredali. Chodili za ním iba vtedy, keď potrebovali peniaze na splatenie dlhov. Aj to tak, aby ich nikto nevidel. Už od samého začiatku ho zaťovia nemali radi. Eugene zahorí láskou k Delphine, ktorá mu ju opätovala. Zároveň sa stáva i dobrým priateľom Goriota. Delphine sa im snaží zabezpečiť nový domov. Celá situácia sa však mení, keď Goriot začne vážne chorľavieť a jeho život je ohrozený. Pri smrteľnej posteli zomierajúceho Goriota bol iba jeho priateľ Eugene. Jeho dcéry sa s ním neprišli ani rozlúčiť. Neboli ani na pohrebe, lebo ich nechceli pustiť manželia. Zaťovia nezaplatili trovy. Všetko to zaplatil jeho dobrý, verný priateľ Eugene. Na náhrobok dal vyryť : „Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restaud a barónky de Nucingen, pochovaný na trovy dvoch študentov."

-
          dlhé monológy, opisy a úvahy, ktoré ukazujú spoločnosť a morálku –

-
          opisy slúžia aj ako dokumentácia vtedajšej doby

-
          nie je členený na kapitoly – odvíja sa chronologicky s opismi minulosti

-
          postavy sú typizované – stelesňujú určité typy ľudí vtedajšej spoločnosti, o ktorých sa dozvedáme z ich monológov, ich opisov minulosti; menia sa, pretvárajú pod vplyvom okolia

-
          na začiatku v „balzakovskom“ románe vystupuje veľa postáv – ich počet sa ku koncu znižuje

-
          hrdinovia sú ľudia s problémami a konfliktmi vtedajšej spoločnosti – cez nich Balzac kritizuje neduhy vtedajšej spoločnosti – ukazuje bedárov, meštiakov, zlodejov, ale aj aristokraciu, grófov

                 iii.       mať

-
          Anastasie a Delphine- obe sa bohato vydali, aby sa vyšvihli po spoločenskom rebríčku

-
          hneď ako sa im to podarí, zabúdajú na otca, sú falošné

-
          hoci majú bohatých manželov a dostatok peňazí, drankajú ich aj od otca pod zámienkou zlého zaobchádzania s nimi, zlej situácie doma

-
          vydržujú si však milencov, alebo peniaze len tak utratia

-
          navzájom sa však osočujú z využívania otca a pritom sú rovnaké.

-
          ženy boli hýbateľmi vtedajšej aristokratickej spoločnosti, mali milencov, závideli si a skúšali intrigy, keď mohli, šplhali sa po rebríčku, ohýbali chrbát

-
          Vautrin- je akýmsi opakom otca Goriota

-
          pozná morálku i zákony spoločnosti, v ktorej žije a neraz na ňu doplatil, ale osvojil si ju ako nebezpečnú zbraň a bojuje so spoločnosťou jej vlastnými metódami

-
          poučuje Rastignaca, že úspechy možno dosiahnuť len chladnokrvnosťou cez ženy z vyšších kruhov

-
          pochopil spoločnosť a snaží sa vyťažiť, čo najviac. Poučuje i Rastignaca ako dosiahnuť bohatstvo a úspech, užiť si, využiť iných, a pritom nebyť lapený políciou, alebo spoločnosťou

-
          situáciu vie využiť vo svoj prospech

-
          vrah, ktorý zavrhuje parížsku šľachtu a hovorí o nich ako o pokrytcoch

-
          má svoje metódy ako dosiahnuť bohatstvo: „Kariéra sa robí neobyčajnou geniálnosťou, alebo šikovnou korupciou. Česť je tu na nič!“

-
          sebavedomý egoista, chamtivec a klamár; hrá dobráka, avšak v skutočnosti je iný

                  iv.       byť

-
          Otec Goriot- starec, ktorý sa utiahol do penziónu pani Vauquerovej

-
          bol výrobcom cestovín (podnikateľ -kapitalista)- v tom čase tiež mysle hlavne na „mať“, teda honobenie majetku, robil to však pre svoje dcéry v zmysle „mať, aby mohol byť“ -majetok bol len prostriedok k duchovnému šťastiu

-
          pri príchode do penziónu bol bohatý, no postupne schudobnel, pretože všetky peniaze rozdal svojim dcéram, pre ktoré by urobil všetko na svete. Je láskavý, čestný, veľkodušný. Príliš dôverčivý.

-
          typ rodiča, ktorému ostali len dve dcéry a spomienky. Preto im venuje všetko, čo má

-
          cíti sa už byť starým, a preto nemá veľké nároky, chce aby boli šťastní jeho blízki

-
          Eugéne de Rastignac- chudobný študent študujúci právo, túžil sa dostať do vyššej spoločnosti

-
          na začiatku naivný, s veľkými očakávaniami od Paríža. Nevie ako sa chovať v tejto „zhnitej“ spoločnosti

-
          spočiatku chce byť poctivý, neohliadať sa na majetok, ale ideály a ducha -vidí, že to tak nejde

-
          prestane pracovať a začne si užívať život vďaka bohatej príbuznej

-
          okamžite získa milenku, ktorá ho vydržiava -lenže takýto život sa mu zhnusil

-
          bol dobrý, spravodlivý a štedrý, mal rád otca Goriota, ktorému sa snažil pomôcť a ako jediný v neho veril

-
          postupne zisťuje, že peniaze nie sú všetko; „No počkajte, veď ja vám ešte ukážem, kto z koho!“

-
          koniec je otvorený a my nevieme aké bude jeho smerovanie

-
          príklad zmiešania mať aj byť

                    i.        Životopis a tvorba

-
          ruský dramatik prozaik a publicista

-
          vojak Červenej armády; na základe falošného obvinenia za „protisovietsku činnosť“ a kritiku Stalina strávil 8 rokov v trestaneckom pracovnom tábore (gulagu) na Sibíri

-
          1953 po smrti Stalina prepustený a poslaný do vyhnanstva

-
          neskôr rehabilitovaný -mohol voľne publikovať, avšak v rokoch normalizácie ho vyhostili zo SZ -žil v USA

-
          nositeľ Nobelovej ceny (1970) -ako disident ju však nemohol prevziať

-
          mal rakovinu, ale vyliečil sa

-
          „Celé Solženicynove dielo je obžalobou komunistického režimu a súčasne obrazom človeka ničeného mašinériou totalitného systému. Vo svojich vrcholných dielach poukazuje na ohavnosť komunizmu a pôsobivými umeleckými prostriedkami a konkrétnymi faktami ničí mýtus o zle prevedenej, ale inak správnej idey.“

-
          novela Jeden deň Ivana Denisoviča -jeden deň zo života v Gulagoch; svedectvo o období kultu osobnosti

-
          vyšla v období uvolnenia za vlády Chruščova (1962)

-
          poviedky Príbeh na stanici Kremčatky, Matriotina chalupa, Vo vyššom záujme

-
          trojdielny dokum.spis Súostrovie Gulag -vyšlo vo Fr -autor je vypovedaný zo SZ a zbavený občianstva

-
          dokum.zobrazenie dejín neľudského systému, ktorý bol založený na koncentračných táboroch, fyzickej a duševnej likvidácii jednotlivcov i celých národov

-
          šokujúce obrazy, podložené dôkazmi: štatistiky, osobné výpovede

-
          esej Rusko v troskách

                  ii.        Rakovina

-
          január až marec, rok 1955 (rok prvého prehodnocovania stalinizmu)

-
          onkologická klinika, pavilón číslo 13 v ázijskej časti SZ

-
          v spoločnej izbe na onkologickej klinike sa stretajú ľudia rôznych generácii, rôznych národností, s rozdielnou sociálnou i osobnou skúsenosťou, rôznym ideologickým i politickým presvedčením, ktorých spája ťažká a v mnohých prípadoch neliečiteľná choroba, ktorá nerobí rozdiely medzi pohlavím, vekom, národnosťou, či presvedčením; tvrdo ničí sny a rozhoduje o budúcnosti

-
          tri typy postáva „Človek je v našej dobe podlej tyran (R), zradca (Š), alebo väzeň (K) len.“

-
          symbolika rakoviny

-
          choroba, ktorá sa nedá liečiť, choroba, ktorá je nevyspytateľná, ktorá zasahuje do životov ľudí nečakane, bez očividného dôvodu a ničí sny a plány do budúcnosti

-
          symbol prehnitej spoločnosti a doby, ktorá umožňuje diferenciáciu i gulagy (rakovina ničí telo, vyhnanstvo rozožiera dušu, je nepredvídateľná, tak ako nikto nevie, či ho sused neudá), ktorá ničí a deformuje životy ľudí, dá sa na chvíľku zmierniť (roky uvolnenia), ale môže kedykoľvek prepuknúť (Brežnev- normalizácia)

-
          rakovina duše -pokrivenie charakterov, zaslepenosť (Rusanov)

-
          „Človek umiera na nádor -ako teda môže prežiť štát prežratý tábormi a vyhnanstvom?“

-
          román; chronologický dej prerušovaný retrospektívami

-
          úvahy, monológy; autobiografické prvky

                 iii.       mať

-
          Pavol Rusanov

-
          choroba ho odlúčila od rodiny

-
          manželka (Kapitolna Matvejevna), mu bola veľkou oporou: veľmi dobre si rozumeli, vyznávali rovnaké hodnoty

-
          spolieha sa na ňu aj počas pobytu na klinike, verí, že sa jej podarí pre neho vybaviť u lekárov aspoň lepšie zaobchádzanie, ak nie pobyt na „pre neho vhodnejšej“ klinike, pretože praktiky podplácania a podlizovania jej sú rovnako blízke ako Rusanovovi (nepodarilo sa)

-
          dcéra Avieta -robí otcovi veľkú radosť, je veľmi agilná, pracuje ako novinárka a riadi sa heslom „obracanie kabátov“, nemá strach z novej doby, pretože vie písať to, čo od nej chcú

-
          pochádza z dobre situovanej rodiny, je zvyknutý na určité pohodlie, a preto sa mu na klinike všetko protiví -prostredie, lekári i pacienti, zdalo sa mu pod jeho úroveň; zo začiatku dokonca odmieta liečbu v inštitúcii, kde sa musel deliť o izbu s ďalšími pacientmi a kde pre neho podľa jeho názoru ani lekári nič nerobili

-
          zásadový neochvejný a oddaný totalitnému režimu a jeho ideológii (ktoré mu zabezpečovali pohodlný život), aj ostatných ľudí posudzuje podľa ich politického presvedčenia (Kostoglotov je pre neho „triedny nepriateľ“, akýkoľvek náznak protestu, či nesúhlasu pokladá za smrtihodný prehrešok

-
          pracoval ako kádrový úradník: hoci jeho práca bola nezmyselná (robil evidenciu, zhromažďoval spisy o ľuďoch, kontroloval cez papiere život nevinných ľudí) a antihumánna (svoje krivé obvinenia pokladal za svoje „najlepšie občianske činy“) -práca ho uspokojovala. lebo mu zabezpečovala finančnú istotu a určité postavenie a moc (mohol ľudí poslať do doživotného vyhnanstva)

-
          veľký zbabelec a slaboch -keď prichádza po smrti Stalina k určitým spoločenským zmenám a dokonca sa vracajú niektorí z vyhnanstva a väzenia, veľmi sa naľaká, pretože vie, že mnohé z obvinení boli vymyslené; teraz, keď si už nie je istý, či ho ešte stále kryje ideológia, sa začína báť o svoju moc, postavenie, majetok, ale i život -či nedôjde k preverovaniu a trestaniu autorov obvinení

-
          veľmi ťažko znáša svoju chorobu,veľmi sa bojí smrti -stále ľutuje len seba, hoci na klinike boli oveľa kritickejšie prípady „Bolo mu ľúto, keď si predstavil, že taký cieľavedomý, priebojný, ba dalo by sa povedať, krásny život ako bol jeho, zarazí do prachu tento cudzí nádor.“ -veľmi si vážil sám seba

-
          antihumanista a mamonár -svojho suseda udal len preto, aby dostal jeho byt (i keď boli „priateľmi“)

-
          tvrdil, že je nezmysel dovoliť vyhnancom vrátiť sa z väzenia -zdalo sa mu to nefér k „poriadnym“ ľuďom, ku ktorým rátam najmä sám seba

-
          za najkrajšie obdobie v histórii ľudstva pokladá obdobie 30.rokov, keď dochádzalo k hromadným čistkám a popravám

-
          pokrytec -tvrdí, že má rád svoj ľud, ale je rád, keď sa s ním nemusí stretať, keď s ním necestuje, pripadajú mu nevychovaní a požadovační (sám nebol veľmi vzdelaný a jeho pôvod bol robotnícky)

-
          podľa neho žili ľudia len pre „ideovosť a verejné blaho“ a presne podľa toho kréda sa správal, len s tým, že blaho nebolo verejné -ale jeho vlastné

-
          v jeho pokrivenom hodnotovom rebríčku sú na prvom mieste peniaze, pocit moci, postavenia a vlastnej dôležitosti a celý jeho život je podriadený cieľu udržať si tieto „hodnoty“, aj spolupacientov oceňuje podľa toho, či by mu mohli nejako poslúžiť

-
          je na peniazoch tak závislý, že predstava života bez nich mu naháňa obrovský strach -dokonca i pri chorobe akou je rakovina ho ťaží otázka peňazí najviac -verí, že vďaka nim sa vylieči

-
          majetok a túžba po moci mu zacláňajú oči, a preto nevidí nezmyselnosť svojej práce, zbytočnosť vlastného života a ohavnosti režimu, pod ktoré sa podpisuje

-
          životná zásada „mať“ i jeho rodiny jeho samého ho degraduje na bezcharakterného človeka

-
          verejné blaho bolo blahom len pre zopár vyvolených -beztriedna spoločnosť vs diferenciácia

                  iv.       byť

-
          Oleg Filimonovič Kostoglotov

-
          nositeľ autorových myšlienok -veľa spoločného: vyhnanec v tábore, má rakovinu, musí sa liečiť

-
          35 rokov, pôvodným povolaním topograf, ale pracuje v poľnohospodárstve

-
          dostáva sa do väzenia ako politický väzeň kvôli „kritike Stalina“ (zatkli ho za rozprávanie s priateľmi o túžbe po lepšom živote), nasledoval gulag, neskôr vyhnanstvo -všetko mu pripadalo ako hrozný sen a prestal ľuďom veriť

-
          komplikovaná povaha -skeptický človek (verí, že najlepším učiteľom je život, verí len tomu, čo sám videl a poznal, spolieha sa len sám na seba), opatrný a nedôverčivý (výsledok vyhnanstva a nezaslúženého utrpenia) a zároveň je veľmi inteligentný (veľa čítal, zaujímal sa o svoju chorobu -neprijímal pasívne všetko, čo mu lekári povedali, sám hľadal informácie o chorobe), skúsený a sebavedomý

-
          jeho heslo je „Hlupák rád poúča, múdry sa rád priúča.“

-
          dostáva sa pred otázku, či žiť za každú cenu -lekári ho chcú liečiť hormonálne, čo by znamenalo, že sa pre budúcnosť musí vzdať sexuálneho života -nesúhlasí, lebo takýto život považuje len za prežívanie, nie je to podľa neho plnohodnotný život -radšej chce žiť tie posledné mesiace naplno „Najprv ma pripravili o vlastný život a teraz chcú vziať tomu životu i pokračovanie.“

-
          na klinike sa mu nečakane začne zlepšovať stav, a tak sa mu začne vracať i chuť do života

-
          zisťuje, že Uš-Terek vníma ako svoj domov -pretože i keď v to nedúfal, mal pocit akej- takej slobody

-
          miluje ženy -o svoju lásku prišiel kvôli vyhnanstvu a väzeniu

-
          v nemocnici má vzťah s medičkou Zojou -fyzická príťažlivosť; vzťah i s lekárkou Vegou -duševné porozumenie, ktoré ho však nenaplnilo

-
          je zástanca tvrdej manuálnej práce; práce, ktorá prináša úžitok

-
          hnusia sa mu komunistické názory, oslava totalitného režimu, ktorý ničí životy ľudí, rozbíja rodiny, ktorý ľudí diferencuje „Teda ak máme byť raz rovnými, máme sa najprv stať nerovnými?“ -zástanca demokracie, má rád svoju vlasť, napriek všetkému čo zažil

-
          po odchode z kliniky si uvedomuje, že nie všetkých ľudí trápi spoločenská situácia -ľahostajní

-
          zájde aj do ZOO, kde vidí klietku s opicou Makak Rézus, kde je napísané „Táto opica oslepla pre nezmyselnú krutosť niektorého návštevníka. Zlý človek nasypal Makakovi do očí tabak.“ -je tu otázka kto je ten „zlý človek“ a vidí v tom paralelu s ľuďmi v klietkach -oslepení zlým človekom

-
          na peniazoch mu nezáleží -pre neho je najdôležitejší pocit slobody (možnosť o sebe rozhodovať, bez strachu vysloviť svoj názor) -šťastný život nie je ekvivalentom luxusu a peňazí

-
          jeho životným princípom je spravodlivosť, cení si solidaritu a rovnosť, netúži žiť za každú cenu, stačí mu žiť len chvíľu,. ale nech je ten okamih šťastný, počas ktorého sa bude cítiť slobodný „Zachvátil ho náhle pocit vracajúceho sa života…Pravda ten život mu nesľuboval nič z toho, za čím sa umárajú v tomto veľkom meste: ani byt ani spoločenský úspech,…ale zato iné, v svojej podstate dôležité radosti, ktoré si on vedel ceniť: právo chodiť po zemi bez ustavičných povelov, právo na samotu, právo hľadieť na hviezdy…A veľa bolo takých práv. Všetky tieto zázračné a nespočetné práva mu vracali uzdravenie.“

-
          Jura Rusanov -syn

-
          robí otcovi starosti, pretože nedokáže podplácať, klamať udávať a využiť otcove známosti, vyznáva humanizmus, čisté svedomie a ohľaduplnosť, prikláňa sa radšej k „byť“

-
          manželia Kadminovci

-
          manželský pár, žijú ako vyhnanci v Uš-Tereku, kde sa dostali absurdnou hrou osudu (ich svokra dovolila na noc u nej prespať nemeckému vojakovi, niekto to udal, svokru nevzali, lebo bola stará, obvinili teda ich, hoci vojaka ani len nevideli, dokonca ich „zločin“ označili ako organizovaný, lebo boli dvaja (=skupina), po amnestii vojaka prepustili, ale manželia ostali vo vyhnanstve)

-
          priatelia Kostoglotova -pomáhajú mu a sú mu oporou

-
          veľmi pekný vzťah k zvieratám

-
          životná filozofia „byť“ „Veď šťastie ľudí vôbec nezávisí od úrovne ich blahobytu, ale od vzájomného vzťahu ľudských sŕdc a od toho, z akého hľadiska sa človek díva na svoj život. A oboje má človek vo svojej moci, je šťastný, keď chce byť šťastný, a nik mu v tom nemôže zabrániť.“

-
          pozitívny prístup k životu -aj keď sú neprávom vo vyhnanstve, snažia sa nájsť tú príjemnejšiu stánku

-
          žijú skromne a tešia sa z prítomnosti toho druhého

-
          k priateľom sú milí a ochotní kedykoľvek pomôcť (Olegovi ponúkajú peniaze, hoci sami sú chudobní)

-
          Ďomka

-
          najmladší pacient na izbe (16) – mal ťažké detstvo, chýbali mu rodičia a láska

-
          jeho mladosť je poznačená otázkou prežitia (stojí pred ťažkým rozhodnutím: amputácia nohy)

-
          má svoje sny a ilúzie

-
          nie je schopný plne pochopiť systém s ideológiou vládnucej garnitúry

-
          rakovina spoločnosti napáda jeho dušu -nemá možnosť slobodne sa rozhodnúť a vytvoriť si názor, bol vychovaný pod prísnym režimom

-
          Alexej Filippyč Šulubin

-
          veľmi inteligentný a vzdelaný človek; pracuje ako knihovník

-
          vidí nedostatky totalitného režimu, veľmi dobre chápal, čo sa deje v ZSSR, ale nikdy nedokázal proti režimu protestovať, robil vždy, čo mu prikázali, aby svojej rodine a najmä deťom „nepokazil život“ (absurdná hra osudu: nakoniec ostal sám, manželka zomrela a deti ho kvôli režimu opustili)

-
          veľmi trpel: vedel o chybách, ale bál sa o nich rozprávať, videl mnoho nevinných ľudí odsúdených na doživotie, sám musel páliť knihy, ktoré boli proti ideológii „Vy ste aspoň menej klamali, rozumiete? Vy ste aspoň menej ohýbali chrbát, a to si vážte! Vás zatvárali. ale nás hnali na schôdze, aby sme vás tam odhaľovali. Vás popravovali a nás nútili postojačky tlieskať rozsudkom. A nielen tlieskať, ale žiadať smrť zastrelením, žiadať!“

-
          pretože jeho zbabelosť mu bránila vážiť si seba samého, pohŕda sám sebou, svojím strachom

-
          silne verí v ideu „byť“ -ale nenašiel odvahu plne sa správať podľa toho -ticho počúval a vykonával rozkazy z hora, čo mu však pôsobilo veľké utrpenie

-
          chybu vidí v ľuďoch a nie v samotnom režime